Len zriedkakedy si hudobníci zoberú na seba také veľké bremeno, akým je zloženie metalovej opery. Niektorí však naberú odvahu, a ak im nechýba talent, či dokonca hudobné vzdelanie, nič im nemôže brániť v tvorbe. To je aj prípad mladého hudobníka Števa Šida, študenta kompozície, ktorý stojí za celým projektom COURTHOUSE. O tom, že jeho ambície sú naozaj veľké, svedčí aj nasledujúci rozhovor. Na otázky odpovedal samotný protagonista, ako aj basgitarista Viktor Cotiofan.

Na začiatok by ste mohli predstaviť kapelu, lebo predpokladám, že o vás vie ešte málo ľudí.

Števo: Oficiálny názov je COURTHOUSE – Metal opera a zatiaľ je to len štúdiová kapela. Oficiálne sme sa dali dohromady minulý rok v lete.

Viktor: Stretli sme sa na Štrkovci (jazero v Bratislave, pozn. aut.) a Števo mi predstavil kapelu RHAPSODY, ktorú som dovtedy nepoznal. Veľmi ma to oslovilo, povedal som mu, aby sme išli niečo podobné robiť.

Skúste predstaviť zostavu, v ktorej hráte.

Števo: Fungujeme v zostave Katka Kurucová – spev, Viktor Cotiofan – basa a Peťo Luha – náš gitarový mozog, sme radi, že ho máme. Na deme s nami ešte spolupracoval Roman zo SIGN a sampling, klávesy, tie robím ja.

Prečo práve metalová opera? Priznám sa, že to bolo to najdôležitejšie, čo ma zaujalo, keď mi Viktor o vašej kapele povedal.

Viktor: Dlhé roky som počúval QUEEN, čo je v podstate rocková opera, a spolu so Števom sme hrávali aj v revivalovej skupine. A metal? Mám veľa kamarátov, ktorý tento žáner počúvajú. Niektoré skladby sa mi páčia, niektoré nie, nie som zarytý metalista. Naviac ma oslovuje aj klasická hudba. Metal ma nadchol svojou energiou.

Števo: Ja som sa v podstate stretol s metalom, až keď METALLICA vydala album „S&M“, čiže spojenie metalu so symfonickým orchestrom, a potom som sa dostal ku kapelám ako NIGHTWISH a RHAPSODY, dosť ma to chytilo. Dovtedy som metal nepočúval, nevedel som, čo to je. Zaujímam sa o to už tri-štyri roky a páči sa mi na tom tá nespútaná atmosféra.

Netajíte sa tým, že máte radi klasickú hudbu. Ktorí skladatelia sa vám páčia, prípadne ktorí vás inšpirujú?

Števo: Študujem kompozíciu na konzervatóriu, takže klasická hudba mi je veľmi blízka a v podstate som s ňou vyrastal. Ťažko povedať, ktorých skladateľov mám najradšej, ale vo všeobecnosti mám rád Bacha, Beeethovena, Mozarta, ale oslovuje ma aj 20. storočie, ktorým som bol veľmi inšpirovaný, napr. Bartók alebo Ravel. Ale čo sa týka implementovania klasickej hudby do metalu, skôr by som sa oprel o to klasické obdobie, čiže klasicizmus a 18. storočie.

Viktor: Mne sa páči Vivaldi, niektoré Mozartove skladby. Chodím na klavír a istá časť zo mňa má určite vzťah klasickej hudbe. Nie som v tom doma, ale niečo ma oslovuje, hlavne živšie skladby od Vivaldiho.

Prepojenie klasiky s metalom nie je žiadnou novinkou. Myslíte, že môžete prispieť niečím novým, oživiť tento štýl?

Števo: Nahrali sme EP-čko, teda naše promo, aby sme zistili naše možnosti a aby sme získali štartovaciu čiaru, od ktorej by sme sa mohli odraziť. Myslím si, že na Slovensku, ani v Čechách, ani v blízkom okolí neexistuje podobné zoskupenie. NIGHTWISH sa rozpadli, nevie sa, čo bude s nimi a tak - prečo nie?

Viktor: V Čechách sa koná festival Masters Of Rock a ak to všetko dobre pôjde a rozbehne sa to, radi by sme si na tomto festivale zahrali. Do koncertnej zostavy plánujeme zapojiť aj sláčikový orchester...

Števo: Určite, malý komorný orchester alebo zbor musí tvoriť súčasť nášho vystúpenia. Časom plánujme tento projekt pretransfomovať na kapelu, bude si to vyžadovať viac ľudí, väčšie pódium, poriadny zvuk...

Ako to plánujete po organizačnej aj technickej stránke zvládnuť? Je problém termínovo zladiť taký veľký počet ľudí, naviac ako neznáma kapela nemôžete rátať s tým, že si hneď zahráte na Masters Of Rocku.

Števo: Poznám veľa ľudí, ktorí majú radi rockovú hudbu, v tom by som nevidel problém, myslím, že interpretov dokážem nahovoriť, skôr bude problém nájsť bubeníka, ktorý by to, ľudovo povedané, ukopal. Budeme sa snažiť to rozbehnúť. Dovtedy plánujeme dávať ukážky na internet a potom sa uvidí.

Plánujete expandovať aj do zahraničia?

Števo: My sme to už v podstate skúšali.

Áno?

Viktor: Týmto by som sa chcel poďakovať Radimovi Kozielovi z MetalHey, ktorý náš prvý singel „Supreme Prophecies“ uverejnil vo svojom programe a tým nám zdvihol sebavedomie a dal nám najavo, že hudbu nehráme len sami pre seba. Myslím, že v zahraničí je o takýto štýl hudby väčší záujem ako tu.

Vráťme sa na chvíľu ešte k vášmu EP. Kde ste ho nahrávali? Kto sa najviac podieľal na skladbách?

Viktor: K tomuto by som chcel povedať raritu. Materiál sme si medzi sebou posúvali na audio páskach, čo sa už v súčasnosti nepoužíva.

Števo: Celé EP vznikalo strašne na kolenách a minimalisticky. Keby to videl nejaký producent alebo metalová kapela, asi by sa nad nami zasmiali. Keď porovnáme výsledok s tým, ako sme to nahrávali jedno cez druhé a do toho samplovali bicie, tak z toho vyšiel celkom dobrý progres. V budúcnosti by sme však chceli pracovať a nahrávať už vo väčšom štúdiu. Začínali sme skutočne na kolenách, veľmi amatérskym spôsobom...

V garáži?

Števo: V garáži nie, ale v izbe, v pivnici, v obývačke, na chodbe... Hudbu a texty som robil ja, podieľal som sa na všetkých skladbách. Podklady, bicie a klávesy som poskytol hráčom, Viktorovi a Peťovi, ktorí do nich mohli zasahovať, samozrejme v istých mantineloch. Dotvorili do toho ďalšie veci, gitary a potom prišla na rad Katka.

Katka študuje operný spev?

Števo: Katka je veľmi talentovaná. Zatiaľ je len druháčka na konzervatóriu a vzhľadom na svoj vek má úžasný potenciál, úžasný talent a úžasný hlas. Určite s ňou chceme spolupracovať aj v budúcnosti, pretože je úžasne charizmatická a pristupovala ku všetkému veľmi profesionálne.

Dôležitou súčasťou metalovej opery sú nepochybne texty...

Števo: Na EP-čku nemajú texty veľkú súvislosť. Ak si ich niekto prečíta, nájde v nich vyslovene fantasy námet, všelijaké proroctvá, padlých anjelov a atď. Netreba ich brať až tak vážne, našou prednosťou bude hudba.

Spomenul si rozrastajúcu sa zostavu. Mohol by si priblížiť, v akom smere sa bude rozrastať?

Števo: Mám na mysli hlavne nového speváka, s ktorým sme už mali hlasové skúšky. Je to takisto mladý spevák, veľmi talentovaný a tiež študuje operný spev na konzervatóriu. Ešte jednám s ďalšou speváčkou, ktorá má iné zafarbenie hlasu ako Katka a myslím, že to vytvorí zaujímavý kontrast. Ďalšie postavy už budú asi speváci s rockovým hlasom.

Niekoľkokrát si sa zmienil o prostredí konzervatória. Aký vzťah majú títo ľudia k metalu? Majú ho radi, počúvajú ho, alebo sú otvorení všetkým hudobným žánrom?

Števo: Na konzervatóriu sa študuje klasika a musí sa hrať klasika. Začína sa ľudovkami, až potom sa prechádza na árie. S tými ľuďmi, s ktorými som v kontakte, počúvajú všetko od výmyslu sveta. Práve tým, že vedia, o čom je hudba, sú oveľa otvorenejší. Počúvajú všetko od klasických vecí cez rock, pop a čo je najdôležitejšie, aj soundtracky...

Vráťme sa k vášmu pripravovanému albumu. V akom štýle ponesie?

Števo: Ak by sme to chceli zaškatuľkovať, nazval by som to epic/power. Nebudú tam vyslovene speedové skladby, skôr stredné a stredne rýchle tempá a balady. V budúcnosti tam chceme dať viac orchestrálnych pasáží, či už samplingom, alebo skutočnými nástrojmi. Bude to celé postavené na klávesoch, takže nejaké vychytané gitarové riffy nemožno očakávať.

Kedy sa môžeme tešiť na výsledok?

Števo: Reálne to vidím tak, že o rok by to mohlo byť hotové. S vážnou robotou začíname v lete respektíve na jeseň.

Aký je váš najväčší hudobný sen?

Števo: Také bežné veci: vydať album, potom turné. Keby nás prichýlil Joey DeMaio, bolo by to super (smiech). Môj úplne tajný sen je nahrávať vo Finnvoxe, to je môj zvukový ideál.

Foto: Ján Daubner